sobota 23. septembra 2017

jesenný

(bonjour, mélancolie)

Krasocit. Slovo, ktoré sa mihlo v edičnej poznámke básnickej zbierky českého prekladu Písně z Lesbu od Sapfó. Myslela som si, že pôjde len o slovo české, že v slovenčine bude asi krásnocit, ale nie, je to taktiež krasocit, dokonca je pri zázname aj prídavné meno krasocitný. Malo by ísť o zastarané pomenovanie vkusu v rámci umení a estetiky. Mne znie poetickejšie, teším sa, že ním budem nahradzovať vkus/vkusný.
Hoci nejde o umenie ani estetiku, presne týmto slovom by som opísala jeseň. Krasocitná a melancholická, hĺbavá. Z prívlastkov vychádzajú aj nasledovné knihy, ktoré si chcem v tomto období prečítať, dúfam, že moja hĺbavo krasocitná predstava o nich sa naplní.

Kobo Abe - Tvář toho druhého
Louis Pauwels - Jitro kouzelníků
John Berger - About Looking
Patti Smith - Just Kids
Albert Camus - The Myth of Sisyphus
Max Porter - Grief is the Thing with Feathers
Viktor Dyk - Krysař
Ivan Alexandrovič Gončarov - Oblomov
Ota Pavel - Smrt krásnych srnců
Agota Kristof - Veľký zošit. Dôkaz. Tretie klamstvo.
Oscar Wilde - Dorian Grey
Fan Vavřincová - Eva tropí hlouposti


štvrtok 7. septembra 2017

Byars, Betsy: Leto s labuťami

Sú knihy, na ktoré natrafíte v knižnici náhodou. Neplánovali ste si ich požičať, meno autora vám nič nevraví, nevedeli ste o nich, začali existovať, keď ste ich vytiahli z poličky. Častokrát ide o knihy staršie, plátené, patria k minulej generácii. Ak sa zachoval papierový prebal, hlásia, že ide o veľmi populárneho autora, hoci ste o ňom dosiaľ nepočuli, za tridsať rokov sa teda u nás neujal.
Práve takou knihou je Leto s labuťami od Betsy Byarsovej. Zaujal ma marhuľovošedý plátnový obal s jednoduchou ilustráciou. Kniha vyšla v edícii Čajka (Mladé letá), ktorej cieľovou skupinou boli toho času približne desať až štrnásťročné dievčatá.

Príbeh sa odohráva na pozadí letných dní a zachytáva prerod v súrodeneckom vzťahu pubertiačky Sary a jej postihnutého mladšieho brata Charlieho. Mať v rodine niekoho "iného" je pre nich náročné. Dávnejšie im zomrela matka, otec ich opustil a žijú u svojej tety, starej dievky, ktorá sa o nich strachuje o to väčšmi, že jej boli zverené.

Ide o letnú jednohubku, príbeh má len niečo cez sto strán, máte ho prečítaný na posedenie. Alebo na posedení viac, ak si ho určíte za čítanie v mestskej hromadnej doprave.
Sprvu začína jazykovo ztuha, cítiť, že ide o starší preklad, v ktorom sú niektoré zo slov a formulácií dnes už nepoužívané. Hoci bol kedysi náš jazyk v prekladoch bohatší, príde mi zároveň tvrdší alebo ostrejší.
Dej je jednoduchý, čistý v tom, že chce rozvinúť jednu epizódu, jeden problém. Nie je zaťažený zbytočnými sprievodnými dejmi ani postavami. Malý Charlie sa stratil, treba ho nájsť. Sara, ktorú doteraz trápili samé pubertálne problémy zisťuje, čo je v živote naozaj dôležité. Pravdepodobne vďaka tomuto posolstvu získala kniha v roku 1971 ocenenie Newbery Medal. Ak som správne vyrozumela, v Amerike kniha spadá do odporúčanej literatúry pre mládež.
A tou naozaj je, ide o knihu, ktorá má cieľovú skupinu, ktorej chce priniesť morálne hodnoty, príklad, otvoriť oči. Neviem, či by náš starší a jediný preklad dnes deti ešte čítali, asi by sa im nečítal až tak rýchlo akoby chceli. Má pre ne však odkaz. Dospelého nemá čím extra zaujať, pôsobí ako prerastená poviedka, dejovo sa tam toho až tak neudeje a pravdepodobne vám nepovie nič nové - mne sa ale príbeh páčil, zaujali ma aj vydarené ilustrácie, ktorých je v knihe niekoľko.

Kniha bola v roku 1974 epizódovo sfilmovaná pod názvom Sara's Summer of the Swans v rámci série ABC Afterschool Specials.

___

Autorka Betsy Byarsová sa narodila v tom istom roku ako Mickey Mouse či žuvačky.* Vyštudovala Queens College v Charlotte, kde získala diplom z angličtiny. Je uznávanou autorkou píšucou pre deti. Okrem Newbery Medal za Leto s labuťami, získala National Book Award v kategórii detskej fikcie za knihu The Nights Swimmers a cenu Edgar Alan Poe Award knihou Wanted... Mud Blossom. Dve dcéry ju nasledujú v spisovateľských šlapajach.
*z oficiálnej stránky autorky, ostatok o autorke wikipedia


Leto s labuťami
Betsy Byarsová
slovenský preklad Margita Príbusová
ilustrácie Ľudovít Hološka
111 strán
pevná väzba
edícia Čajka
vydavateľstvo Mladé letá
1986
orig. 1970

streda 19. júla 2017

Adichie, Chimamanda Ngozi - We Should All Be Feminist

Feminizmus, feministka - pojmy, ktoré som doteraz obchádzala. Boli mimo môjho záujmu, možno aj kvôli tomu ako sú vnímané. Vysmievačný, odsudzujúci alebo agresívny tón - práve nimi bývajú vyslovované. Vedela som o nich pramálo, mala som len letmú predstavu o predstave o čom by mohli byť (a to skôr z negatívnych reakcií na ne). Neodsudzovala som ich, nevedela som o nich poriadne nič a som rada, že úvodom do tejto tematiky a prúdu bola pre mňa knižná publikácia We Should All Be Feminist, napísaná miernym tónom, logicky vysvetľujúc a informujúc.
We Should All Be Feminist je približne päťdesiat stranový esejový prepis autorkinho rozprávania na TEDx, ktorého témou bol 'Feminizmus dnešných dní'. Na konkrétnych príbehoch zo svojho každodenného života nám vykresľuje feminizmus. Práve kvôli tejto jednoduchosti a osobným skúsenostiam má esej hĺbku a silu. Autorka pochádza z Nigérie, neskôr odišla do Ameriky študovať na vysokú školu a momentálne žije striedavo v Amerike a v Nigérii. Preto sú niektoré z jej skúseností priamo previazané s Nigériou a postavením ženy v danej spoločnosti - ale v každodenných situáciach.
Po prečítaní ma prekvapilo, ako na mňa esej zapôsobila. Začala som uvažovať (heuréka!) o tom, koľko vecí sa naschvál prehliada alebo akceptuje len preto, že sú stereotypne zaužívané.
Najviac ma zaujala pasáž, v ktorej rozoberá výchovu - ako sú dievčatá vedené k tomu, aby sa starali o mienku iných a chlapci taktiež, ale v smere aby neukazovali slabosť. S časťou o varení zľahka nesúhlasím - súhlasím ak myslí dnešnú dobu, historicky však malo opodstatnenie, že sa žena starala o domácnosť. Viac vám už nenapoviem, predsa len je esej vcelku krátka avšak ideálna, ak chcete vedieť o čom je feminizmus, predstavuje taký úvod a zároveň zhrnutie v každodennosti.
Ak by som mohla, zaradila by som ju medzi povinnú literatúru a to nielen na stredných školách, lebo je určená pre všetkých. Keď sa v téme už pohybujete, asi vám nič prekvapujúce nepovie, ale aj tak sa vám pravdepodobne bude páčiť.

Na záver pripájam odkaz na jej Ted Talk, ktorý si môžete bezplatne pozrieť a vypočuť (mne viac vyhovovala esej).

Autorkino vôbec nie jednoduché meno vám môže znieť povedome, nedávno jej v Hoste v českom preklade vyšla kniha Amerikána. V slovenskom preklade by mala vyjsť vďaka vydavateľstvu Absynt koncom októbra tohto roku.

pondelok 10. júla 2017

letný


Pomaly sa prinavraciam, semester skončil a znova je čas na beletriu, poéziu a drámy - hľa môj letný zoznam:

Richard Brautigan - V melónovom cukre
Francoise Sagan - Akýsi úsmev
William Golding - Boh múch
Umberto Eco - Meno ruže
William Styron - Sophiina voľba
Alexandre Dumas - Traja mušketieri
Mika Waltari - Egypťan Sinuhet
Alberto Moravia - Rimanka
Sapfó - Piesne z Lesbu
Haruki Murakami - The Strange Library
Gong Ji-Young - Our Happy Time
Emma Cline - The Girls
dočítať:
Susana Fortes - Waiting for Robert Capa
Hanya Yanagihara - A Little Life
Mindy McGinnis - The Female of the Species

Aké máte letné knižné plány Vy?
(P.S.: Nie, neignorujem toto leto slovenskú a českú literatúru. Aj tá bude, len sa zatiaľ neviem rozhodnúť - hoci radšej ju čítam na jeseň, tam jej bude...)

nedeľa 23. apríla 2017

Puknutý Kindle

V posledných mesiacoch sa stále viac stretám s myšlienkou "zero waste" = nulový odpad; spolu s tendenciami minimalizmu, ktoré postupne prenikajú do životného štýlu. Neviem, či chcete čítať o mojich snahách ako znížiť kvantum nepotrebných vecí v domácnosti, o kupovaní len toho, čo potrebujem či vyhýbaniu sa produktov zabalených do plastových alebo nerecyklovateľných obalov, o minime odpadu, či o udržateľnosti životnosti vecí - o tom poslednom bude dnešný článok. Tak okrajovo.
Počas včerajška som sa zamýšľa nad kolobehom "pokazilo sa - vyhodím - kúpim nové", nad tým ako často rátame s tým, že niečo vydrží zopár rokov a sme zmierení s tým, že sa to po čase pokazí a kúpime novú verziu. A spomenula som si na to, ako mi v skrinke leží kindle, ktorý by ešte mohol byť funkčný.
Recept na Puknutý displej čítačky
náročnosť: nízka
trvanie: 1 minúta
potrebujeme:
- 1 čítačka bez tvrdého ochranného obalu (v ten deň tuším výnimočne nemala Knedľa ani svoj mäkký háčkovaný, čo sa nestáva)
- sochárske očko s hrubším dreveným držadlom (alebo iný nebezpečný objekt)
postup:
Suroviny vložíme do batohu už vopred naplneného do prasknutia a potrasieme. Hotovo.

pondelok 17. apríla 2017

Tučková, Kateřina: Žítkovské bohyně

Bohyne z oblasti Žítkova – ženy, ktoré majú moc a s pomocou Božou bohujú. Liečia pomocou byliniek nielen fyzické problémy ale aj psychické, budúcnosť predpovedajú z liateho vosku a odklínajú prekliatych. Ich moc, ktorá je u každej z nich špecifická sa dedí ženskými rodovými líniami, ktoré zväčša spájajú tragické osudy.

Kateřina Tučková píše o bohyniach, ženách ktoré sú skutočným fenoménom Bielych Karpát. Príbehy viacerých bohýň prináša na posadí života hlavne hrdinky Dory – poslednou bohyňou, ktorá nebohuje. V mladosti pocítila aké tragédie vie táto moc so sebou priniesť. Dora píše o bohyniach vedeckú prácu, chce očistiť ich meno a vzdať im hold. Informácie o týchto ženách nachádza už v miestnych mestských krvných kronikách, kde boli bohyne neraz trestané či vedené ako čarodejnice. Omnoho neskôr, počas druhej svetovej vojny, Nemci vytvorili špeciálne Hexenkomando, ktoré tieto ženy a ich schopnosti potajme skúmalo. Práve zo správ, ktoré o nich viedli sa dozvedá Dora viac o osudových príbehoch bohýň. Vďaka nemeckej náklonnosti a ľpení na tradíciách ich neskôr Štb vedie ako nepriateľov režimu. Dorine spomienky spolu s novými informáciami z práve čerstvo sprístupnených správ začínajú rozpletať klbká tajomstiev, ktoré ovplyvnili ľudí v Dorinom živote.
_

Nebudem dlho chodiť okolo horúcej kaše – po prečítaní tejto knihy radím Žítkovské bohyne k tým najzaujímavejším knihám, ktoré vznikli v okolí. Téma je originálna a nevšedná, príbeh má základ v miestnej histórii a tradíciách, spracúva ozajstný fenomén. 
Ide o prvú knihu s pod pera Tučkovej, ktorú som čítala a príde mi, že autorka vie veľmi dobre narábať s reáliami. Správy Hexenkomanda a ŠtB, ktorými bol príbeh prepletený z môjho pohľadu vyzdvihli dielo do určitej jedinečnosti. 

Pravdepodobne zniem veľmi nadšene, čo nie je úplne pravda. Oceňujem originalitu tohto diela, jeho čítavosť, ale všetko má svoje ale. Kde končí skutočnosť a kde končí príbeh? Nevedno. Fakt, že hlavná hrdinka píše o bohyniach vedeckú prácu v tomto vytvára ešte väčší zmätok. Mám menší problém, keď beletria pracuje s históriou a autor v nej manipuluje ľuďmi, poprípade dotvára skutočnosti. Ak by bohyne v skutočnosti neexistovali, moje čitateľské svedomie by bolo spokojnejšie – a lenivejšie, nemuselo by sa tým zaoberať.

Napriek svojej objemnosti sa kniha číta rýchlo. Skoky v čase ak čítate kontinuálne nie sú problémom, tým začínajú byť až keď knižku na čas odložíte. Predsa len sú v knihe rozprávané príbehy viacerých bohýň, ktoré sú často rodinne poprepájané, čo môže viesť sem tam ku zmätku (ak ste teda knihu odložili) a práve pri tejto knihe by som ocenila, keby na konci boli rodostromy.

Celkovo sa mi kniha páčila, obsahovo (možno práve tými pozorovacími správami z minulého storočia) a zaradila by som ju ku knihám, ktoré by som chcela mať vo svojej domácej knižnici. Taktiež ma zaujala zmienka o Hexenkarthotek.
_

Na záver by som spomenula, že kniha bola divadelne spracovaná a v budúcnosti sa chystá aj film. V roku svojho vydania získala Cenu Josefa Škvoreckého (2012) a Kosmas cenu čtenářů v rámci  Magnesia litera (2013).
V roku 2013 boli v ČR Žítkovské bohyne ževraj najpožičiavanejšou knihou miestneho autora - a hoci je rok 2017 a som v Bratislave, tiež som na knihu musela v knižnici čakať.

Žítkovské bohyně
Kateřina Tučková
450 strán
pevná väzba
vydavateľstvo Host
2012

pondelok 27. marca 2017

jarný

Z gotickej zbierky v Budapeštianskej galérii, 2016
Žijem (prekvapivo).

Holuby sa snažia usídliť na našom balkóne, stáva sa zo mňa profesionál v plašení (s pomocou vystreľovacieho dáždnika - náhodní okoloidúci si musia myslieť, že nacvičujem do komparzu Singin' in the Rain).
Počasie je už jarné, striedanie teplôt počas dňa vrcholne otravné. Znova sa u mňa prejavuje alergia na ten jarný jav, keď je zima, ale slnko škvarí ako ohne pekelné, keď sa v jednu chvíľu človek potí a v chvíľu druhú ho oziaba.
Ešte, že ten jav kompenzujú kvetinky a tulipány z dovozu v obchodoch.

Prinášam ďalší zo zoznamov kníh, pri ktorých sa mi názov knihy asociuje s aktuálnym obdobím. Vychádzam zo zoznamu kníh, ktoré si už dlhšie chcem prečítať, snáď sa to túto jar zadarí, aspoň polovicu.
Chystáte sa aj Vy na niečo prudko jarnô-meno-nesúce?

Slavnosti sněženek / Bohumil Hrabal
Kartúza Parmská / Stendhal
Pena dní / Boris Vian
Nevesta hôľ / František Švantner
Kytice / Karel Jaromír Erben
The Enchanted April / Elizabeth von Arnim
Jar Adely Ostrolúckej / Ľudo Zúbek
Bláznivá dobrodružství Fanfána Tulipána / Benjamin Rochefort
Kvety zla / Charles Baudelaire

piatok 20. januára 2017

zimný

Od mrazu začervenané líčka sú romantické len prvé tri minúty strávené vonku, prsty na rukách bez rukavíc znecitlievajú, mrznú. Sneh sa prekvapivo drží, je poľadovica (človek by čakal skôr blato na Podunajskej nížine). Keďže je vonku tak sviežo, najradšej by som zostala doma čítať tieto knihy, ktoré sú trocha objemnejšie, ale...
Je skúškové.
Takže budú musieť počkať až na február, chjaj.
Mastičkár - Tadeusz Dołęga-Mostowicz 
Vojna a mier - Leo Tolstoj
Siedmy kríž - Anna Seghers
Doktor Živago - Boris Pasternak
North & South - Elizabeth Gaskell
Suite Française - Irène Némirovsky

štvrtok 12. januára 2017

Han, Kang: The Vegetarian

"Štýlom pripomína Kafku a Murakamiho."
Priznám sa, že spisovateľku Hang Kang som si všimla len nedávno, vďaka jej dielu The Vegetarian, ktoré sa dostalo do pomysleného popredia čitateľského sveta. Knihy od Kafku a Murakamiho mám rada, preto som neváhala a knihu si prečítala. Nielen preto, že mám slabosť na Južnú Kóreu, ale aj preto, že autori z týchto ázijských končín k nám ťažko prerážajú, čo sa stále viac ukazuje ako veľká škoda.
"I had a dream." - vysvetlenie Yeong-hye manželovi, prečo je všetko drahé rôzne mäso povyhadzované z chladničky a mrazničky, pripravené na vyhodenie.

Kniha rozprávajúca príbeh Yeong-hye je rozdelená do troch častí. Každá z nich je z pohľadu iného blízkeho rodinného príslušníka, s tendenciou tematicky sa prehlbovať.

/Prvá časť je z pohľadu manžela, ktorého žena sa rozhodla stať sa vegetariánkou (Yeong-hye nejedla ani vajíčka a mliečne produkty, takže vegánkou). Pre nás nič nezvyčajné, pre východnú kultúru, ktorej jedlá takmer vždy obsahujú mäsitú časť šok.
Manžel predstavuje juhokórejský dav, pre ktorého je vegetariánstvo tak nezvyčajné a výstredné, že samo slovo pôsobí ako nadávka. Nevie sa s novou stránkou svojej manželky zmieriť, správa sa ako dieťa a po pár dňoch už žaluje svojím svokrovcom, že ich dieťa je divné, nech s ním (pomyslene) spravia nápravu a správa sa ako nespokojný zákazník, ktorý svojej žene nechce porozumieť, ba priam akoby ju chcel reklamovať lebo nezapadá. Manželkine námietky, že má nočné mory, z ktorých vychádza jej nechuť k "živej" potrave úplne obchádza.

/Druhú časť rozpráva manžel sestry Yeong-hye, umelec, ktorý v Yeong-hye a jej materskom znamienku ("Mongolian mark") začne vidieť inšpiráciu a v rámci jeho tvorby sa mu stáva múzou. A nielen ňou, ale aj objektom túžby. Yeong-hye vníma ako objekt, jej zhoršený psychický stav ho nezaujíma, nesnaží sa jej pomôcť a vonkoncom sa jej nesnaží porozumieť. Ale aspoň má viac citu než jej ordinárny manžel.

/Tretia, finálna časť, je z pohľadu staršej sestry. Tá sa od začiatku Yeong-hye snaží pomôcť, porozumieť, ale pridlho nechápe. Je uväznená v krátkozrakom pohľade na sestrin problém. Až výčitky svedomia, že nemohla zabrániť zhoršujúcemu sa stavu ju privedú k správnemu zamysleniu sa v samom jadre vlastného vnútra.

Yeong-hye v knihe dostáva hlas len v rámci pohľadu troch osôb reprezentujúcich spoločnosť, priemernosť, povrchnosť a ignoranciu. Jej príbeh si vyskladáte. Príbeh o tom, ako sa pomaly v človeku stráca ľudskosť, ako o ňu prísť vlastným pričinením...
Neviem, či sama Han Kang vie, koľko tém dokázala vo Vegetariánke otvoriť. Ako autorku aj človeka ju nepoznám, možné to je, ale taktiež je možné, že tam vidím aj to, čo tam byť nemusí a nie je.

Knihu vám odporúčam, je nevšedná a tak veľmi nezapadá do toho, čo sa práve vydáva, že pre čitateľa pôsobí veľmi sviežo. A hlavne, patrí k tým, po prečítaní ktorých sa zamyslíte a dumáte. Zanechá vo vás ozveny.
"Mala som ju prečítanú za deň." - áno, dá sa to, kniha má okolo 200 strán, viete je prečítať za deň, ale nerobte to prosím. Rozložte si ju aspoň na jednu časť za deň, prehĺbite tým svoje myšlienky o nej, položíte si viac otázok, ktoré vám prídu zaujímavé.  Nesnažte sa hneď odsudzovať postavy, neľutujte hneď Yeong-hye. Možno práve tým, že svoj príbeh nerozpráva priamo, viete sa najprv na ňu pozrieť zvonka pomocou iných postáv (hoci aj povrchovo) a až po všetkých troch častiach si vyskladať svoj vlastný pohľad na ňu. A aj vegetariánstvo, psychické "poruchy" a mnoho ďalšieho, čo z Vegetariánky vychádza.

Angličtina je ľahko stráviteľná, nebojte sa jej.

A až takto nakoniec - ospravedlňujem sa, ale neviem ako sa skloňujú kórejské mená, preto sú niektoré vety veľmi divno sformulované. 

The Vegetarian
Han Kang
192 strán
e-kniha