utorok 27. decembra 2016

Šťastné Vianočky


Štedrý večer, prvý aj druhý sviatok vianočný síce už prešli, ale želám Vám ešte zopár dní pokoja (keď už je upratané a koláčiky už nie sú zakázané - musia sa dojedať, odrazu ich je priveľa).

Cítim menšie výčitky svedomia, že som vám nepripravila knižné zoznamy odporúčaní, či tematických kníh. Avšak mám pocit, že je ich už všade priveľa. Dúfam teda, že ste si podobne ako ja vytiahli z poličky knihy, ktoré čakali na prečítanie alebo ste siahli po svojich obľúbených každoročných vianočkách.

utorok 1. novembra 2016

jesenný

Benátky 10/16
jesenný výber:
Frankenstein - Mary Shelley
Svět Swannových - Marcel Proust
Navzdory básnik zpíva - Jarmila Loukotková
My - Jevgenij Zamjatin
Britva - Rudolf Sloboda
The Vegetarian - Han Kang
A Little Life - Hanya Yanagihara

Sladkobôľne /moje nové obľúbené slovo, ktoré sa mihlo v českých titulkoch Woodyho Café Society/.

Neviem, či práve vystihuje moje rozpoloženie, len som sa s ním chcela podeliť.
Väčšina môjho Ja je šťastné, že nestíham a nemám čas na sociálne siete. Avšak moja dokumentaristická Súčasť tým trpí. Stal sa zo mňa človek-škrečok, fotím a nikde to nepridávam (som šťastná, že fotím "pre seba", zároveň nešťastná, že fotky nik nevidí), čítam a nič si nezaznamenávam (už ani do zošita prečítaných kníh, ktorý si vediem od prvej triedy na základnej), blogy nečítam (iba dva-tri obľúbené, čo sa javí ako pozitívne lebo už som len minimálny závistlivý zemiak*), ig nesledujem. Chodím viac do kina, nečítam veľmi veľa (a už sa s tým nedelím so zvyškom pseudosveta na goodreads).
Niekedy si myslím, že som dosiahla akýsi vnútorný zen, následne si myslím, že všetko je na hovno. Čas už pre mňa nie je konštantná množina, niektoré týždne preletia a niektoré dni trvajú aj trojnásobne. Ľudia sa menia, ja mám pocit, že sa nemením (miestami cítim, že sa mením a potom sa odrazu vrátim niekoľko krokov naspäť vo svojom akože-vývoji).
Stratila som ten mini cit pre plánovanie a dodržiavanie rutín, ktoré som si aj tak len myslela že dodržiavam (a pritom nie).
Letný zoznam kníh na prečítanie dopadol katastrofálne, väčšinu som neprečítala. Pohltilo ma, že mám dosť času na čítanie, čítala som na začiatku svojho voľnočasu priveľa a rýchlo som sa čítania prejedla - a už mi ďalej nechutilo.
Cítim, že tento článok je štylistické peklo, je absurdný, a tým ho asi aj ukončím.

streda 24. augusta 2016

Fitzgerald, Francis Scott: The Great Gatsby

Jazz age - roaring twenties, nekonečné večierky, gin... Priznávam sa, že k tomuto autorovi som sa dostala pred pár rokmi vďaka filmu Woodyho Allena, Polnoc v Paríži. Potom prišlo nové filmové spracovanie, ktoré som si odoprela, lebo najprv kniha, a teraz sa konečne našiel čas aby som si prečítala Gatsbyho príbeh.
(A necítila sa byť literárne pozadu.)
Príbeh je rozprávaný z pohľadu Nicka Carrawaya, ktorý sa nasťahuje do malého domu susediaceho s Gatsbyho okázalým sídlom. Gatsby je miestna legenda, neustále usporiadúva veľkolepé večierky, ktoré majú za úlohu prilákať jeho stratenú lásku a očariť ju svojou pompéznosťou a bohatstvom. Jay Gatsby je však záhada, ktorá Nicka priťahuje. Na jeho večierky sa dostanete aj bez pozvánky, stretnete tu rôzne charaktery-skladby spoločnosti a nikoho neprekvapuje, že väčšina hostí nevie, ako ich hostiteľ vyzerá.
Nickova postava v príbehu výrazne neovplyvňuje dej, má za úlohu pozorovať a opisovať Gatsbyho a je spojivom medzi Gatsbym a jeho stratenou milou.

Americká klasika. Najznámejšie Fitzgeraldovo dielo. Predloha veľkofilmom.
A moje nedorozumenie...
Knihu som dlho odkladala, dostávali sa ku mne jej útržky a ja som si vytvorila predstavu o tom, aká bude a nebola taká. Očakávania a predstavy o knihe boli také veľké, až viedli k sklamaniu.
Čakala som slovné vykreslenie atmosféry, ktorú obrazovo v Polnoc v Paríži vytvoril Woody Allen, pri scénach z roaring twenties. Nevyšlo. Viem, prečo sa stala klasikou - je to ten typ knihy, ktorý môžete čítať viackrát a vždy v príbehu nájdete niečo nové, keďže autor vytvoril viacero rovín. Už teraz viem, že si ju chcem ešte niekedy prečítať a pozriem sa na dej zase z iného uhla pohľadu.
The Great Gatsby je o stratenej láske, tajomstvách z minulosti, nestálych charakteroch, o peniazoch. Príbeh za oponou.
Fitzgeraldov štýl písania sa mi pozdáva, opisy vie napísať pekne (hoci sú zdĺhavé), dialógy sú veľmi priame, mohlo by ich byť viac. (Nick mi tak trochu liezol na nervy).

A aká bola moja predstava, ktorá mi zruinovala Gatsbyho? Očakávala som niečo na spôsob Saganovej, len zasadené do dvadsiatych rokov.

Kniha bola z knižnice, doriadená poriadne...

The Great Gatsby
Fancis Scott Fitzgerald
A Charles Scribner's Son Book, Macmillan Publishing Company, New York
orig. 1925

sobota 30. júla 2016

The Importance of Being Earnest


[Cecily]. I hope it did not end happily? I don't like novels that end happily. They depress me so much.
[Miss Prism]. The good ended happily, and the bad unhappily. That is what Fiction means.
38%

[Gwendolen]. I never travel without my diary. One should always have something sensational to read in the train.
66%



The Importance of Being Earnest
Oscar Wilde
1915, Methuen & Co.
orig. 1895
[ebook form]

pondelok 25. júla 2016

Wilde, Oscar: The Importance of Being Earnest

Triviálna hra pre serióznych ľudí

v češtine: Jak je důležité míti Filipa
- If you are not too long, I will wait here for you all my life. - [Gwendolen]

Rada čítam knihy od Oscara Wildea (alebo Wildeho?). Jeho štylistika pôsobí čisto, ľahko a narába s ňou obratne.
Už len samotný názov tejto hry - The Importance of Being Earnest. Príbeh je o Ernestovi, ktorý nie je veľmi earnest.
Ernest totiž neexistuje. Je to meno, ktoré zachraňuje dvoch gentlemanov pred nudnými povinnosťami. Problémy začínajú, keď si obaja požičajú meno tejto vymyslenej osoby a začnú sa zaplietať do pavučiny lží. Tá sa stále zväčšuje a chytá oboch v nepríjemnej situácii. Dámy, ktorým sa dvoria ich poznajú pod týmto jednotným menom. Keď sa s nimi zasnúbia gentlemani sú chytení v pasci - ako vysvetlia svojim snúbeniciam, že ani jeden z nich nie je Ernest? A všetko sa ešte viac skomplikuje, keď sa dámy stretnú a dozvedia sa, že obe sú zasnúbené s Ernestom Worthingom...

Hneď v úvode hry ma prekvapilo, že ide o veselohru. Dovtedy som vždy narazila na Wildove hry a poviedky, ktoré mali ponurú tematiku.
The Importance of Being Earnest, hra o 3 dejstvách, obsahovo zosmiešňuje vtedajšiu vyššiu spoločnosť bez toho, aby to pôsobilo trápne a nasilu. Hoci bola hra v 19. storočí, jej originálna znenie vôbec nepôsobí zastaralo a nebyť toho, že viem, kedy autor žil, datovala by som ju omnoho neskôr.
Ide o Wildeovu (Wildeho?) najznámejšiu hru, ktorá sa teší popularite doteraz. Že vraj je ako nahrávka alebo divadelné predstavenie omnoho lepšia, sám autor jej dal podtitul Triviálna hra pre serióznych ľudí a herci vedia svojim serióznym postojom ešte viac vygradovať vtipné situácie.

Kniha sa mi aj v originálnom znení čítala ľahko, suchý humor ma rozosmial a popri tom som obdivovala štylistiku. Prečítate ju rýchlo, má približne 70 strán, takže ju stíhajú aj tí, ktorý večne nemajú čas.

- I've now realised for the first time in my life the vital Importance of Being Earnest. - [Jack/Ernest]

The Importance of Being Earnest
Oscar Wilde
1915, Methuen & Co.
orig. 1895

štvrtok 14. júla 2016

13 týždňov Charlesa Dickensa

1 kniha
616 strán
91 kapitol
1 kapitola denne
91 dní
13 týždňov

Michel z Klubu nenapravitelných optimistů mal zaujímavý spôsob čítania. Vybral si jedného autora, prečítal si jeho životopis a začal v chronologickom poradí čítať autorovu tvorbu. Istým spôsobom si najprv prečítal o autorovom živote a potom ho ponachádzal v jeho tvorbe.

Nie je šanca, aby som vedela dodržiavať Michelovu knižnú regulu - aspoň nie úplne.
Rada by som jeho spôsob spojila s mojou predstavou slow-readingu (tá je najmä o tom vedieť si knihu rozložiť na časti,  čítať ju pomalšie, viac si ju vychutnať, atď, o tom možno inokedy).
Tvroba Charlesa Dickensa mi na tento spôsob čítania prišla ako ušitá na mieru. Doteraz som od neho čítala len krátku Vianočnú koledu, aj to v preklade, stala sa však mojím obľúbeným vianočným čítaním. Ďalším faktom, ktorý ma poháňa je aj ten, že na základe jeho diel vzniklo veľa filmov a minisérií a ja patrím k sorte čitateľov "Najprv kniha, potom film!". Minulý rok dokonca začal seriál Dickensian a ja-ho-jednoducho-ešte-nemôžem-začať-pozerať-argh.

Zhrnutie: Budem čítať Dickensovu tvorbu chronologicky. Zbierky poviedok si rozložím na poviedku denne. Novely podľa toho, ako vychádzali. Dickens väčšinu svojich noviel písal na pokračovanie, vychádzali v novinách - myslím si, že je to jeden z dôvodov, prečo sú tak objemné. Navyše určite musel nechávať čitateľov v napätí a je tu vysoká šanca cliffhangerov, takže klasické čítaj dokým neprečítaš by mohlo byť útrpné.

Páči sa mi, že si týmto štýlom vytvorím akúsi knižnú rutinu. Každoranná poviedka pri káve a v nedeľu poobede zas jedna kapitola z novely.
V pondelok som začala týmto štýlom čítať zbierku poviedok Sketches by Boz, ktorá má 91 kapitol a ktorú by som mala dočítať týmto tempom až v októbri(!). Prísne som si zakázala čítať kapitoly dopredu, ak niektorý deň budem musieť vynechať, radšej ich spätne dočítam. Poviedky patria k jeho najranejšej tvorbe a musím uznať, že Dickensova angličtina mi robí menší problém. Ešte šťastie, že štyri jeho novely mám doma v slovenskom preklade, to bude oddych. Ostatné budú originály z Gutenbergu. Na druhej strane, je to super spôsob ako si rozšíriť slovnú zásobu pred skúškami z anglického jazyka, ktoré ma na jeseň čakajú.

Ak vás môj slow reading zaujal, mohlo by byť super vytvoriť skupinu a prečítať týmto štýlom jednu z Dickensových noviel. Tak, ako boli vo svojej dobe vydávané. Či už v slovenčine, češtine alebo angličtine (to je vedľajšie). 
Dúfam, že sa niekto ozve! :D

piatok 8. júla 2016

letný zoznam

KONEČNE.
Semester práve oficiálne skončil.
Odporne horúce dni striedajú znesiteľné pobúrkové.
A konečne je čas na čítanie (teraz si predstavte diabolský smiech).

Minulé leto bolo v mojom prípade čitateľský prepadák. Júl bol mojím posledným mesiacom v práci, august bol o prečkaní vysokých teplôt a vytúženom oddychu od práce (po šiestich mesiacoch bez akejkoľvek dovolenky a práce aj cez sviatky, v práci ktorú som nemala rada) a troch výletoch, september bol o chodení po úradoch a taktiež (hip-hip) o začiatku prvého semestra.

Sladké to obdobie, keď ste znova študentom a prázdniny zase existujú. A brigády taktiež.

Ak čítate tento blog dlhšie, viete, že podivne si plánujem prečítanie niektorých kníh v určitých ročných obdobiach, alebo na určitých miestach. Napríklad Annu Kareninu som čítala v zime, keď vonku chumelil sniežik, Dobrý deň smútok od Saganovej som čítala na dovolenke pri mori - už keď som si knihu kupovala, vedela som, že si ju chcem prečítať na letnej dovolenke a veru, dejovo sa k tomu miestu aj období neskutočne hodila.
Počas jari mávam čitateľskú uhorkovú sezónu, preto mám zoznamy na leto, jeseň a zimu.
Neplánujem tieto zoznamy dodržať do bodky, ide o knihy, ktoré si chcem už dlhšie prečítať v danom období, ale väčšinou ich predbehne nejaká nenáročná e-kniha, alebo ide o dlhšie knihy, ktorých čítanie by sa popri škole neskutočne naťahovalo.

Možno vás niektorá z kníh osloví (po kliknutí na titul budete presmerovaný na goodreads, kde sa o knihe dozviete viac), možno ste niektoré čítali. Ja osobne už považujem vytváranie týchto zoznamov za chorobu - neustále ich vytváram, ale nikdy ich úplne nesplním. A už teraz mám v hlave ďalšie dva knižné zoznamy.

Myslím, že budem rada, ak zvládnem prečítať čo i len polovicu... Hups.

štvrtok 28. apríla 2016

35 Sonnets


"We are our dreams of ourselves, souls by gleams,
and each to each other dreams of others' dreams."


I.
2%

35 Sonnets
Fernando António Nogueira Pessoa
1918

pondelok 21. marca 2016

Sagan, Francoise: O mesiac o rok

 "Bol to mladý muž, stvorený pre šťastie alebo pre nešťastie; priemernosť by ho bola zničila." str. 43  
"Hoci bol veľmi naivný, vždy cítil, že milujúcim bol on, a ona iba predmetom lásky. Z toho čerpal trpké uspokojenie, ktoré sa bál vysloviť: "Nikdy mi nebude môcť povedať, že ma už neľúbi." str. 76

Saganová je pojem.

Autorka, ktorej priemer hodnotenia jej kníh sa rovnajú čistému priemeru. Novely, zväčša v rozpätí 100-120 strán, ktoré nečitatelia zbožňujú, a čitateľov neurazia. Nevytvára v nich komplikované deje, skôr pôsobí ako autor-pozorovateľ, ktorý zaznamená okamihy svojich postáv. Opíše ich priamo, až ich človek nemôže mať vyslovene rád. 
Vždy mi pripomenie, že ľudské charaktery nie sú čiernobiele, že taká ani sama nie som, ale že len vo svojom prípade väčšinu času prehliadam tú čerň. A v prípade iných ju buď naschvál z nevysvetliteľných aj vysvetliteľných citových príčin prehliadam a nepomenúvam, alebo v u mne nemilých osôb ešte viac vyčierňujem.

O mesiac o rok má 99 strán a zachytáva vzťahy medzi priateľmi, milencami a manželmi – navzájom. O tom, že niektoré manželstvá sú povrchné, len na papieri. Ako sa človek so záväzkom riadi pudovo k inej osobe, slepo ju zbožňujúc, pričom to nie je správne – lebo podľa našej spoločnosti je už do smrti zaviazaný s inou a preto budú trpieť všetci, protagonisti nového vzťahu, ktorý sa snažia vyslobodiť, ale aj ich bývalí partneri, lebo vyslobodenie nie je možné a láska je vlastne veľmi krutý cit, lebo nie je istá ani nemenná a má veľa ovplyvňujúcich faktorov.
Novela tieto vyvíjajúce a rozpadajúce sa vzťahy sleduje po dobu 13 mesiacov a na konci nás čaká zhrnutie, keď sa znova všetci stretnú – zmenilo sa niečo? A čo je viac – morálne hodnoty, šťastie, pokoj alebo láska pre ľudí tvoriacich túto skupinu, vzorku našej spoločnosti.

Neviem sa rozhodnúť, či Saganovej knihy majú hĺbku. Možno ich hĺbka spočíva vo vykreslení priamosti ako takej, ale aj priamo opísanej plytkosti. Skúste si ju prečítať bez očakávaní (och, ako ju len väčšina Francúzov zbožňuje). Nebudete s ňou úplne spokojný, ale sú to tie knihy, ktoré prežijú, lebo do nich autor dal niečo zo seba a vytvoril unikátny pohľad na svet/atmosféru.

O mesiac o rok
Francoise Sagan
Slovenský spisovateľ, 1964
preložil Jozef Oravec
orig. Dans un mois, dans un an v René Julliard, Paris, 1958

sobota 6. februára 2016

O mesiac o rok


"Sedeli na lavičke, neprestajne pršalo a obaja boli na smrť unavení. Povedala mu, že ho nemiluje, on jej povedal, že na tom nezáleží a úbohosť ich viet im tisla slzy do očí. Bolo to na jednej z oných lavičiek na námestí Svornosti, odkiaľ bol voľný výhľad na prúd áut. A svetlá mesta sa tu stávajú neľútostné ako spomienky na detstvo. Držali sa za ruky a on nakláňal k jej tvári, kropenej dažďom, svoju tvár poznačenú utrpením. A vášnivo sa bozkávali, pretože boli dva príklady skazeného života a bolo im to jedno. A zvlhnutá cigareta, ktorú sa Bernard márne snažil zapáliť, bola obrazom ich života. Pretože nikdy nevedeli byť naozaj šťastní, a teraz to už vedeli. A vytušili tiež, že na tom nezáleží. Ani trošku." s. 81-82

O mesiac o rok
Francoise Sagan
Slovenský spisovateľ, 1964
preložil Jozef Oravec
orig. Dans un mois, dans un an v René Julliard, Paris, 1958

/sentimentálne a patetické, viem

pondelok 1. februára 2016

žijem (a tu to vedne)

- prekvapivo, keďže som sa už 4 mesiace neozvala.
Ozaj sa mi nechce písať články tohto typu, ale 4 mesiace... Ouch.

Semester skončil. A ja vážne obdivujem ľudí, ktorí dokážu písať články napriek tomu, že chodia do školy alebo práce. Klobúk dole vážení.

Tak ako vždy, keď sa niečomu dlho nevenujete a následne sa k tomu vrátite, začnete na vec pozerať z inej perspektívy. A tak je to aj s týmto blogom.
Vznikol ako môj osobný čitateľský denník, následne sa začal tváriť ako niečo iné ako bol a skončil pri stereotype knižnej blogosféry.
Keď si spätne pozerám články, prídu mi priveľmi ťažkopádne. Veľa času stráveného s fotkami, s formuláciou textov, príliš veľa nepotrebných viet.
Chce to zmenu a tá príde - neviem či premenujem tento blog, alebo vytvorím nový a s iným prístupom. Na jednej strane nechcem stratiť svoju článkovú históriu, na strane druhej ma ťaží a vracia do stereotypu. Predsa len, keď som si predstavím nový blog s čistým štítom, som nadšená, ale zrazu, práve v tom okamihu kliknem na tento a je mi z jeho osudu smutno.
Možno začnem písať nový a po čase sa obzriem späť, či to malo prínos. Možno ich po čase spojím do jedného. Možno po čase zistím, že blogovanie už nie je moje hobby. Uvidím.
A klamem.
Ten druhý blog je už založený a ja práve uvažujem nad prvým článkom. Takže ak ho po grafickej a obsahovej (aby ste si mali niečo aj prečítať) doriešim, nejako vám už dám vedieť.

Zvedlo to tu.

A možno je toto len taký tichý výkrik - zrazu mám veľa voľného času  (15 dňové prázdniny), kamaráti ešte skúškujú a ja mám práve náladu na výlety a návštevu galérií, ale oni (bod 2) práve nemôžu a ja sa týmto zabávam. Ktovie. Ja len tuším.