štvrtok, 12. januára 2017

Han, Kang: The Vegetarian

"Štýlom pripomína Kafku a Murakamiho."
Priznám sa, že spisovateľku Hang Kang som si všimla len nedávno, vďaka jej dielu The Vegetarian, ktoré sa dostalo do pomysleného popredia čitateľského sveta. Knihy od Kafku a Murakamiho mám rada, preto som neváhala a knihu si prečítala. Nielen preto, že mám slabosť na Južnú Kóreu, ale aj preto, že autori z týchto ázijských končín k nám ťažko prerážajú, čo sa stále viac ukazuje ako veľká škoda.
"I had a dream." - vysvetlenie Yeong-hye manželovi, prečo je všetko drahé rôzne mäso povyhadzované z chladničky a mrazničky, pripravené na vyhodenie.

Kniha rozprávajúca príbeh Yeong-hye je rozdelená do troch častí. Každá z nich je z pohľadu iného blízkeho rodinného príslušníka, s tendenciou tematicky sa prehlbovať.

/Prvá časť je z pohľadu manžela, ktorého žena sa rozhodla stať sa vegetariánkou (Yeong-hye nejedla ani vajíčka a mliečne produkty, takže vegánkou). Pre nás nič nezvyčajné, pre východnú kultúru, ktorej jedlá takmer vždy obsahujú mäsitú časť šok.
Manžel predstavuje juhokórejský dav, pre ktorého je vegetariánstvo tak nezvyčajné a výstredné, že samo slovo pôsobí ako nadávka. Nevie sa s novou stránkou svojej manželky zmieriť, správa sa ako dieťa a po pár dňoch už žaluje svojím svokrovcom, že ich dieťa je divné, nech s ním (pomyslene) spravia nápravu a správa sa ako nespokojný zákazník, ktorý svojej žene nechce porozumieť, ba priam akoby ju chcel reklamovať lebo nezapadá. Manželkine námietky, že má nočné mory, z ktorých vychádza jej nechuť k "živej" potrave úplne obchádza.

/Druhú časť rozpráva manžel sestry Yeong-hye, umelec, ktorý v Yeong-hye a jej materskom znamienku ("Mongolian mark") začne vidieť inšpiráciu a v rámci jeho tvorby sa mu stáva múzou. A nielen ňou, ale aj objektom túžby. Yeong-hye vníma ako objekt, jej zhoršený psychický stav ho nezaujíma, nesnaží sa jej pomôcť a vonkoncom sa jej nesnaží porozumieť. Ale aspoň má viac citu než jej ordinárny manžel.

/Tretia, finálna časť, je z pohľadu staršej sestry. Tá sa od začiatku Yeong-hye snaží pomôcť, porozumieť, ale pridlho nechápe. Je uväznená v krátkozrakom pohľade na sestrin problém. Až výčitky svedomia, že nemohla zabrániť zhoršujúcemu sa stavu ju privedú k správnemu zamysleniu sa v samom jadre vlastného vnútra.

Yeong-hye v knihe dostáva hlas len v rámci pohľadu troch osôb reprezentujúcich spoločnosť, priemernosť, povrchnosť a ignoranciu. Jej príbeh si vyskladáte. Príbeh o tom, ako sa pomaly v človeku stráca ľudskosť, ako o ňu prísť vlastným pričinením...
Neviem, či sama Han Kang vie, koľko tém dokázala vo Vegetariánke otvoriť. Ako autorku aj človeka ju nepoznám, možné to je, ale taktiež je možné, že tam vidím aj to, čo tam byť nemusí a nie je.

Knihu vám odporúčam, je nevšedná a tak veľmi nezapadá do toho, čo sa práve vydáva, že pre čitateľa pôsobí veľmi sviežo. A hlavne, patrí k tým, po prečítaní ktorých sa zamyslíte a dumáte. Zanechá vo vás ozveny.
"Mala som ju prečítanú za deň." - áno, dá sa to, kniha má okolo 200 strán, viete je prečítať za deň, ale nerobte to prosím. Rozložte si ju aspoň na jednu časť za deň, prehĺbite tým svoje myšlienky o nej, položíte si viac otázok, ktoré vám prídu zaujímavé.  Nesnažte sa hneď odsudzovať postavy, neľutujte hneď Yeong-hye. Možno práve tým, že svoj príbeh nerozpráva priamo, viete sa najprv na ňu pozrieť zvonka pomocou iných postáv (hoci aj povrchovo) a až po všetkých troch častiach si vyskladať svoj vlastný pohľad na ňu. A aj vegetariánstvo, psychické "poruchy" a mnoho ďalšieho, čo z Vegetariánky vychádza.

Angličtina je ľahko stráviteľná, nebojte sa jej.

A až takto nakoniec - ospravedlňujem sa, ale neviem ako sa skloňujú kórejské mená, preto sú niektoré vety veľmi divno sformulované. 

The Vegetarian
Han Kang
192 strán
e-kniha

utorok, 27. decembra 2016

Šťastné Vianočky


Štedrý večer, prvý aj druhý sviatok vianočný síce už prešli, ale želám Vám ešte zopár dní pokoja (keď už je upratané a koláčiky už nie sú zakázané - musia sa dojedať, odrazu ich je priveľa).

Cítim menšie výčitky svedomia, že som vám nepripravila knižné zoznamy odporúčaní, či tematických kníh. Avšak mám pocit, že je ich už všade priveľa. Dúfam teda, že ste si podobne ako ja vytiahli z poličky knihy, ktoré čakali na prečítanie alebo ste siahli po svojich obľúbených každoročných vianočkách.

utorok, 1. novembra 2016

jesenný

Benátky 10/16
jesenný výber:
Frankenstein - Mary Shelley
Svět Swannových - Marcel Proust
Navzdory básnik zpíva - Jarmila Loukotková
My - Jevgenij Zamjatin
Britva - Rudolf Sloboda
The Vegetarian - Han Kang
A Little Life - Hanya Yanagihara

Sladkobôľne /moje nové obľúbené slovo, ktoré sa mihlo v českých titulkoch Woodyho Café Society/.

Neviem, či práve vystihuje moje rozpoloženie, len som sa s ním chcela podeliť.
Väčšina môjho Ja je šťastné, že nestíham a nemám čas na sociálne siete. Avšak moja dokumentaristická Súčasť tým trpí. Stal sa zo mňa človek-škrečok, fotím a nikde to nepridávam (som šťastná, že fotím "pre seba", zároveň nešťastná, že fotky nik nevidí), čítam a nič si nezaznamenávam (už ani do zošita prečítaných kníh, ktorý si vediem od prvej triedy na základnej), blogy nečítam (iba dva-tri obľúbené, čo sa javí ako pozitívne lebo už som len minimálny závistlivý zemiak*), ig nesledujem. Chodím viac do kina, nečítam veľmi veľa (a už sa s tým nedelím so zvyškom pseudosveta na goodreads).
Niekedy si myslím, že som dosiahla akýsi vnútorný zen, následne si myslím, že všetko je na hovno. Čas už pre mňa nie je konštantná množina, niektoré týždne preletia a niektoré dni trvajú aj trojnásobne. Ľudia sa menia, ja mám pocit, že sa nemením (miestami cítim, že sa mením a potom sa odrazu vrátim niekoľko krokov naspäť vo svojom akože-vývoji).
Stratila som ten mini cit pre plánovanie a dodržiavanie rutín, ktoré som si aj tak len myslela že dodržiavam (a pritom nie).
Letný zoznam kníh na prečítanie dopadol katastrofálne, väčšinu som neprečítala. Pohltilo ma, že mám dosť času na čítanie, čítala som na začiatku svojho voľnočasu priveľa a rýchlo som sa čítania prejedla - a už mi ďalej nechutilo.
Cítim, že tento článok je štylistické peklo, je absurdný, a tým ho asi aj ukončím.

streda, 24. augusta 2016

Fitzgerald, Francis Scott: The Great Gatsby

Jazz age - roaring twenties, nekonečné večierky, gin... Priznávam sa, že k tomuto autorovi som sa dostala pred pár rokmi vďaka filmu Woodyho Allena, Polnoc v Paríži. Potom prišlo nové filmové spracovanie, ktoré som si odoprela, lebo najprv kniha, a teraz sa konečne našiel čas aby som si prečítala Gatsbyho príbeh.
(A necítila sa byť literárne pozadu.)
Príbeh je rozprávaný z pohľadu Nicka Carrawaya, ktorý sa nasťahuje do malého domu susediaceho s Gatsbyho okázalým sídlom. Gatsby je miestna legenda, neustále usporiadúva veľkolepé večierky, ktoré majú za úlohu prilákať jeho stratenú lásku a očariť ju svojou pompéznosťou a bohatstvom. Jay Gatsby je však záhada, ktorá Nicka priťahuje. Na jeho večierky sa dostanete aj bez pozvánky, stretnete tu rôzne charaktery-skladby spoločnosti a nikoho neprekvapuje, že väčšina hostí nevie, ako ich hostiteľ vyzerá.
Nickova postava v príbehu výrazne neovplyvňuje dej, má za úlohu pozorovať a opisovať Gatsbyho a je spojivom medzi Gatsbym a jeho stratenou milou.

Americká klasika. Najznámejšie Fitzgeraldovo dielo. Predloha veľkofilmom.
A moje nedorozumenie...
Knihu som dlho odkladala, dostávali sa ku mne jej útržky a ja som si vytvorila predstavu o tom, aká bude a nebola taká. Očakávania a predstavy o knihe boli také veľké, až viedli k sklamaniu.
Čakala som slovné vykreslenie atmosféry, ktorú obrazovo v Polnoc v Paríži vytvoril Woody Allen, pri scénach z roaring twenties. Nevyšlo. Viem, prečo sa stala klasikou - je to ten typ knihy, ktorý môžete čítať viackrát a vždy v príbehu nájdete niečo nové, keďže autor vytvoril viacero rovín. Už teraz viem, že si ju chcem ešte niekedy prečítať a pozriem sa na dej zase z iného uhla pohľadu.
The Great Gatsby je o stratenej láske, tajomstvách z minulosti, nestálych charakteroch, o peniazoch. Príbeh za oponou.
Fitzgeraldov štýl písania sa mi pozdáva, opisy vie napísať pekne (hoci sú zdĺhavé), dialógy sú veľmi priame, mohlo by ich byť viac. (Nick mi tak trochu liezol na nervy).

A aká bola moja predstava, ktorá mi zruinovala Gatsbyho? Očakávala som niečo na spôsob Saganovej, len zasadené do dvadsiatych rokov.

Kniha bola z knižnice, doriadená poriadne...

The Great Gatsby
Fancis Scott Fitzgerald
A Charles Scribner's Son Book, Macmillan Publishing Company, New York
orig. 1925