streda, 24. augusta 2016

Fitzgerald, Francis Scott: The Great Gatsby

Jazz age - roaring twenties, nekonečné večierky, gin... Priznávam sa, že k tomuto autorovi som sa dostala pred pár rokmi vďaka filmu Woodyho Allena, Polnoc v Paríži. Potom prišlo nové filmové spracovanie, ktoré som si odoprela, lebo najprv kniha, a teraz sa konečne našiel čas aby som si prečítala Gatsbyho príbeh.
(A necítila sa byť literárne pozadu.)
Príbeh je rozprávaný z pohľadu Nicka Carrawaya, ktorý sa nasťahuje do malého domu susediaceho s Gatsbyho okázalým sídlom. Gatsby je miestna legenda, neustále usporiadúva veľkolepé večierky, ktoré majú za úlohu prilákať jeho stratenú lásku a očariť ju svojou pompéznosťou a bohatstvom. Jay Gatsby je však záhada, ktorá Nicka priťahuje. Na jeho večierky sa dostanete aj bez pozvánky, stretnete tu rôzne charaktery-skladby spoločnosti a nikoho neprekvapuje, že väčšina hostí nevie, ako ich hostiteľ vyzerá.
Nickova postava v príbehu výrazne neovplyvňuje dej, má za úlohu pozorovať a opisovať Gatsbyho a je spojivom medzi Gatsbym a jeho stratenou milou.

Americká klasika. Najznámejšie Fitzgeraldovo dielo. Predloha veľkofilmom.
A moje nedorozumenie...
Knihu som dlho odkladala, dostávali sa ku mne jej útržky a ja som si vytvorila predstavu o tom, aká bude a nebola taká. Očakávania a predstavy o knihe boli také veľké, až viedli k sklamaniu.
Čakala som slovné vykreslenie atmosféry, ktorú obrazovo v Polnoc v Paríži vytvoril Woody Allen, pri scénach z roaring twenties. Nevyšlo. Viem, prečo sa stala klasikou - je to ten typ knihy, ktorý môžete čítať viackrát a vždy v príbehu nájdete niečo nové, keďže autor vytvoril viacero rovín. Už teraz viem, že si ju chcem ešte niekedy prečítať a pozriem sa na dej zase z iného uhla pohľadu.
The Great Gatsby je o stratenej láske, tajomstvách z minulosti, nestálych charakteroch, o peniazoch. Príbeh za oponou.
Fitzgeraldov štýl písania sa mi pozdáva, opisy vie napísať pekne (hoci sú zdĺhavé), dialógy sú veľmi priame, mohlo by ich byť viac. (Nick mi tak trochu liezol na nervy).

A aká bola moja predstava, ktorá mi zruinovala Gatsbyho? Očakávala som niečo na spôsob Saganovej, len zasadené do dvadsiatych rokov.

Kniha bola z knižnice, doriadená poriadne...

The Great Gatsby
Fancis Scott Fitzgerald
A Charles Scribner's Son Book, Macmillan Publishing Company, New York
orig. 1925

sobota, 30. júla 2016

The Importance of Being Earnest


[Cecily]. I hope it did not end happily? I don't like novels that end happily. They depress me so much.
[Miss Prism]. The good ended happily, and the bad unhappily. That is what Fiction means.
38%

[Gwendolen]. I never travel without my diary. One should always have something sensational to read in the train.
66%



The Importance of Being Earnest
Oscar Wilde
1915, Methuen & Co.
orig. 1895
[ebook form]

pondelok, 25. júla 2016

Wilde, Oscar: The Importance of Being Earnest

Triviálna hra pre serióznych ľudí

v češtine: Jak je důležité míti Filipa
- If you are not too long, I will wait here for you all my life. - [Gwendolen]

Rada čítam knihy od Oscara Wildea (alebo Wildeho?). Jeho štylistika pôsobí čisto, ľahko a narába s ňou obratne.
Už len samotný názov tejto hry - The Importance of Being Earnest. Príbeh je o Ernestovi, ktorý nie je veľmi earnest.
Ernest totiž neexistuje. Je to meno, ktoré zachraňuje dvoch gentlemanov pred nudnými povinnosťami. Problémy začínajú, keď si obaja požičajú meno tejto vymyslenej osoby a začnú sa zaplietať do pavučiny lží. Tá sa stále zväčšuje a chytá oboch v nepríjemnej situácii. Dámy, ktorým sa dvoria ich poznajú pod týmto jednotným menom. Keď sa s nimi zasnúbia gentlemani sú chytení v pasci - ako vysvetlia svojim snúbeniciam, že ani jeden z nich nie je Ernest? A všetko sa ešte viac skomplikuje, keď sa dámy stretnú a dozvedia sa, že obe sú zasnúbené s Ernestom Worthingom...

Hneď v úvode hry ma prekvapilo, že ide o veselohru. Dovtedy som vždy narazila na Wildove hry a poviedky, ktoré mali ponurú tematiku.
The Importance of Being Earnest, hra o 3 dejstvách, obsahovo zosmiešňuje vtedajšiu vyššiu spoločnosť bez toho, aby to pôsobilo trápne a nasilu. Hoci bola hra v 19. storočí, jej originálna znenie vôbec nepôsobí zastaralo a nebyť toho, že viem, kedy autor žil, datovala by som ju omnoho neskôr.
Ide o Wildeovu (Wildeho?) najznámejšiu hru, ktorá sa teší popularite doteraz. Že vraj je ako nahrávka alebo divadelné predstavenie omnoho lepšia, sám autor jej dal podtitul Triviálna hra pre serióznych ľudí a herci vedia svojim serióznym postojom ešte viac vygradovať vtipné situácie.

Kniha sa mi aj v originálnom znení čítala ľahko, suchý humor ma rozosmial a popri tom som obdivovala štylistiku. Prečítate ju rýchlo, má približne 70 strán, takže ju stíhajú aj tí, ktorý večne nemajú čas.

- I've now realised for the first time in my life the vital Importance of Being Earnest. - [Jack/Ernest]

The Importance of Being Earnest
Oscar Wilde
1915, Methuen & Co.
orig. 1895

štvrtok, 14. júla 2016

13 týždňov Charlesa Dickensa

1 kniha
616 strán
91 kapitol
1 kapitola denne
91 dní
13 týždňov

Michel z Klubu nenapravitelných optimistů mal zaujímavý spôsob čítania. Vybral si jedného autora, prečítal si jeho životopis a začal v chronologickom poradí čítať autorovu tvorbu. Istým spôsobom si najprv prečítal o autorovom živote a potom ho ponachádzal v jeho tvorbe.

Nie je šanca, aby som vedela dodržiavať Michelovu knižnú regulu - aspoň nie úplne.
Rada by som jeho spôsob spojila s mojou predstavou slow-readingu (tá je najmä o tom vedieť si knihu rozložiť na časti,  čítať ju pomalšie, viac si ju vychutnať, atď, o tom možno inokedy).
Tvroba Charlesa Dickensa mi na tento spôsob čítania prišla ako ušitá na mieru. Doteraz som od neho čítala len krátku Vianočnú koledu, aj to v preklade, stala sa však mojím obľúbeným vianočným čítaním. Ďalším faktom, ktorý ma poháňa je aj ten, že na základe jeho diel vzniklo veľa filmov a minisérií a ja patrím k sorte čitateľov "Najprv kniha, potom film!". Minulý rok dokonca začal seriál Dickensian a ja-ho-jednoducho-ešte-nemôžem-začať-pozerať-argh.

Zhrnutie: Budem čítať Dickensovu tvorbu chronologicky. Zbierky poviedok si rozložím na poviedku denne. Novely podľa toho, ako vychádzali. Dickens väčšinu svojich noviel písal na pokračovanie, vychádzali v novinách - myslím si, že je to jeden z dôvodov, prečo sú tak objemné. Navyše určite musel nechávať čitateľov v napätí a je tu vysoká šanca cliffhangerov, takže klasické čítaj dokým neprečítaš by mohlo byť útrpné.

Páči sa mi, že si týmto štýlom vytvorím akúsi knižnú rutinu. Každoranná poviedka pri káve a v nedeľu poobede zas jedna kapitola z novely.
V pondelok som začala týmto štýlom čítať zbierku poviedok Sketches by Boz, ktorá má 91 kapitol a ktorú by som mala dočítať týmto tempom až v októbri(!). Prísne som si zakázala čítať kapitoly dopredu, ak niektorý deň budem musieť vynechať, radšej ich spätne dočítam. Poviedky patria k jeho najranejšej tvorbe a musím uznať, že Dickensova angličtina mi robí menší problém. Ešte šťastie, že štyri jeho novely mám doma v slovenskom preklade, to bude oddych. Ostatné budú originály z Gutenbergu. Na druhej strane, je to super spôsob ako si rozšíriť slovnú zásobu pred skúškami z anglického jazyka, ktoré ma na jeseň čakajú.

Ak vás môj slow reading zaujal, mohlo by byť super vytvoriť skupinu a prečítať týmto štýlom jednu z Dickensových noviel. Tak, ako boli vo svojej dobe vydávané. Či už v slovenčine, češtine alebo angličtine (to je vedľajšie). 
Dúfam, že sa niekto ozve! :D