utorok, 1. novembra 2016

jesenný

Benátky 10/16
jesenný výber:
Frankenstein - Mary Shelley
Svět Swannových - Marcel Proust
Navzdory básnik zpíva - Jarmila Loukotková
My - Jevgenij Zamjatin
Britva - Rudolf Sloboda
The Vegetarian - Han Kang
A Little Life - Hanya Yanagihara

Sladkobôľne /moje nové obľúbené slovo, ktoré sa mihlo v českých titulkoch Woodyho Café Society/.

Neviem, či práve vystihuje moje rozpoloženie, len som sa s ním chcela podeliť.
Väčšina môjho Ja je šťastné, že nestíham a nemám čas na sociálne siete. Avšak moja dokumentaristická Súčasť tým trpí. Stal sa zo mňa človek-škrečok, fotím a nikde to nepridávam (som šťastná, že fotím "pre seba", zároveň nešťastná, že fotky nik nevidí), čítam a nič si nezaznamenávam (už ani do zošita prečítaných kníh, ktorý si vediem od prvej triedy na základnej), blogy nečítam (iba dva-tri obľúbené, čo sa javí ako pozitívne lebo už som len minimálny závistlivý zemiak*), ig nesledujem. Chodím viac do kina, nečítam veľmi veľa (a už sa s tým nedelím so zvyškom pseudosveta na goodreads).
Niekedy si myslím, že som dosiahla akýsi vnútorný zen, následne si myslím, že všetko je na hovno. Čas už pre mňa nie je konštantná množina, niektoré týždne preletia a niektoré dni trvajú aj trojnásobne. Ľudia sa menia, ja mám pocit, že sa nemením (miestami cítim, že sa mením a potom sa odrazu vrátim niekoľko krokov naspäť vo svojom akože-vývoji).
Stratila som ten mini cit pre plánovanie a dodržiavanie rutín, ktoré som si aj tak len myslela že dodržiavam (a pritom nie).
Letný zoznam kníh na prečítanie dopadol katastrofálne, väčšinu som neprečítala. Pohltilo ma, že mám dosť času na čítanie, čítala som na začiatku svojho voľnočasu priveľa a rýchlo som sa čítania prejedla - a už mi ďalej nechutilo.
Cítim, že tento článok je štylistické peklo, je absurdný, a tým ho asi aj ukončím.

streda, 24. augusta 2016

Fitzgerald, Francis Scott: The Great Gatsby

Jazz age - roaring twenties, nekonečné večierky, gin... Priznávam sa, že k tomuto autorovi som sa dostala pred pár rokmi vďaka filmu Woodyho Allena, Polnoc v Paríži. Potom prišlo nové filmové spracovanie, ktoré som si odoprela, lebo najprv kniha, a teraz sa konečne našiel čas aby som si prečítala Gatsbyho príbeh.
(A necítila sa byť literárne pozadu.)
Príbeh je rozprávaný z pohľadu Nicka Carrawaya, ktorý sa nasťahuje do malého domu susediaceho s Gatsbyho okázalým sídlom. Gatsby je miestna legenda, neustále usporiadúva veľkolepé večierky, ktoré majú za úlohu prilákať jeho stratenú lásku a očariť ju svojou pompéznosťou a bohatstvom. Jay Gatsby je však záhada, ktorá Nicka priťahuje. Na jeho večierky sa dostanete aj bez pozvánky, stretnete tu rôzne charaktery-skladby spoločnosti a nikoho neprekvapuje, že väčšina hostí nevie, ako ich hostiteľ vyzerá.
Nickova postava v príbehu výrazne neovplyvňuje dej, má za úlohu pozorovať a opisovať Gatsbyho a je spojivom medzi Gatsbym a jeho stratenou milou.

Americká klasika. Najznámejšie Fitzgeraldovo dielo. Predloha veľkofilmom.
A moje nedorozumenie...
Knihu som dlho odkladala, dostávali sa ku mne jej útržky a ja som si vytvorila predstavu o tom, aká bude a nebola taká. Očakávania a predstavy o knihe boli také veľké, až viedli k sklamaniu.
Čakala som slovné vykreslenie atmosféry, ktorú obrazovo v Polnoc v Paríži vytvoril Woody Allen, pri scénach z roaring twenties. Nevyšlo. Viem, prečo sa stala klasikou - je to ten typ knihy, ktorý môžete čítať viackrát a vždy v príbehu nájdete niečo nové, keďže autor vytvoril viacero rovín. Už teraz viem, že si ju chcem ešte niekedy prečítať a pozriem sa na dej zase z iného uhla pohľadu.
The Great Gatsby je o stratenej láske, tajomstvách z minulosti, nestálych charakteroch, o peniazoch. Príbeh za oponou.
Fitzgeraldov štýl písania sa mi pozdáva, opisy vie napísať pekne (hoci sú zdĺhavé), dialógy sú veľmi priame, mohlo by ich byť viac. (Nick mi tak trochu liezol na nervy).

A aká bola moja predstava, ktorá mi zruinovala Gatsbyho? Očakávala som niečo na spôsob Saganovej, len zasadené do dvadsiatych rokov.

Kniha bola z knižnice, doriadená poriadne...

The Great Gatsby
Fancis Scott Fitzgerald
A Charles Scribner's Son Book, Macmillan Publishing Company, New York
orig. 1925

sobota, 30. júla 2016

The Importance of Being Earnest


[Cecily]. I hope it did not end happily? I don't like novels that end happily. They depress me so much.
[Miss Prism]. The good ended happily, and the bad unhappily. That is what Fiction means.
38%

[Gwendolen]. I never travel without my diary. One should always have something sensational to read in the train.
66%



The Importance of Being Earnest
Oscar Wilde
1915, Methuen & Co.
orig. 1895
[ebook form]

pondelok, 25. júla 2016

Wilde, Oscar: The Importance of Being Earnest

Triviálna hra pre serióznych ľudí

v češtine: Jak je důležité míti Filipa
- If you are not too long, I will wait here for you all my life. - [Gwendolen]

Rada čítam knihy od Oscara Wildea (alebo Wildeho?). Jeho štylistika pôsobí čisto, ľahko a narába s ňou obratne.
Už len samotný názov tejto hry - The Importance of Being Earnest. Príbeh je o Ernestovi, ktorý nie je veľmi earnest.
Ernest totiž neexistuje. Je to meno, ktoré zachraňuje dvoch gentlemanov pred nudnými povinnosťami. Problémy začínajú, keď si obaja požičajú meno tejto vymyslenej osoby a začnú sa zaplietať do pavučiny lží. Tá sa stále zväčšuje a chytá oboch v nepríjemnej situácii. Dámy, ktorým sa dvoria ich poznajú pod týmto jednotným menom. Keď sa s nimi zasnúbia gentlemani sú chytení v pasci - ako vysvetlia svojim snúbeniciam, že ani jeden z nich nie je Ernest? A všetko sa ešte viac skomplikuje, keď sa dámy stretnú a dozvedia sa, že obe sú zasnúbené s Ernestom Worthingom...

Hneď v úvode hry ma prekvapilo, že ide o veselohru. Dovtedy som vždy narazila na Wildove hry a poviedky, ktoré mali ponurú tematiku.
The Importance of Being Earnest, hra o 3 dejstvách, obsahovo zosmiešňuje vtedajšiu vyššiu spoločnosť bez toho, aby to pôsobilo trápne a nasilu. Hoci bola hra v 19. storočí, jej originálna znenie vôbec nepôsobí zastaralo a nebyť toho, že viem, kedy autor žil, datovala by som ju omnoho neskôr.
Ide o Wildeovu (Wildeho?) najznámejšiu hru, ktorá sa teší popularite doteraz. Že vraj je ako nahrávka alebo divadelné predstavenie omnoho lepšia, sám autor jej dal podtitul Triviálna hra pre serióznych ľudí a herci vedia svojim serióznym postojom ešte viac vygradovať vtipné situácie.

Kniha sa mi aj v originálnom znení čítala ľahko, suchý humor ma rozosmial a popri tom som obdivovala štylistiku. Prečítate ju rýchlo, má približne 70 strán, takže ju stíhajú aj tí, ktorý večne nemajú čas.

- I've now realised for the first time in my life the vital Importance of Being Earnest. - [Jack/Ernest]

The Importance of Being Earnest
Oscar Wilde
1915, Methuen & Co.
orig. 1895